Lov kapra na krátko
Lov kapra na krátko
Na prelome mesiacov apríl a máj som vyrazil na druhú výpravu tohto roku. Plánoval som zotrvať tri týždne na veľkom štátnom jazere a veril som, že sa nič nepredvídane nestane a nebudem musieť výpravu predčasne ukončiť. Mal som dostatok času na prípravu a doplnenie materiálu po predošlej výprave . Na dlhú výpravu som vyrazil plný energie, psychicky a fyzicky nabitý. Išiel som loviť z člna a tam to je potrebné. V predošlých článkoch som už opisoval potrebný materiál, kotvenie člna a všetko spojené s pobytom na pomerne malom nafukovacom člne. Dôležitá časť nákladu v aute bolo kŕmenie pre kapry.  Viezol som 35kg boiliesu BIOSQUID, 35kg boiliesu SUPRAFISH, 30kg mix pelet SPECIAL a množstvo pop-up nástrah, boostrov, dipov atď. Prvý deň po príchode k vode som pripravoval člny k lovu, nosil do nich všetko potrebné, montoval, šróboval a pripevňoval. Všetko som chcel mať do večera pripravené, aby som mohol skoro ráno začať so samotným lovom. Loviť som začal na vstupe do zátok, kde prevažujú hlbšie časti jazera. Už druhý deň sa mi podaril úlovok po akom túžim na každej výprave. Ulovil som doposiaľ svojho najťažšieho kapra. Bol to mohutný lysec vážiaci 26,40kg. 
...prekvapujúci lysec 26,40kg
V tom momente som sa tešil aj z pomyslenia, že som našiel správne miesto kde sa momentálne vyskytujú kapry. Nebolo to práve tak, nasledujúci týždeň som už kapra neulovil aj keď som každý deň veril, že prídu aj ďalšie zábery. Zábery prichádzali s pravidelnosťou, ale od veľkých sumcov. Zdolal som ich okolo tridsať, čo ma stálo dosť materiálu, ale čo nebolo na škodu, otestoval som pevnosť háčikov, šnúriek, uzlov a pod. Ani jeden sumec sa mi nevypol, ale radšej by som bol opaku. Mal by som menej práce s ich zdolávaním. Naviazané som mal hačiky SOUL-y RSH1000-ky a RSH 3000-ky. Súboje vydržal každý jeden háčik bez poškodenia. 
..úspešné montáže
Každého jedného sumca som musel zdolať, unaviť a následne pustiť, čo mi uberalo čas na lov kaprov.  Povedal som si, že týždeň vyskúšam na tomto mieste, ale keď ani po tomto čase sumčie zábery neustávali, sťahoval som sa. Ulovené sumce dosahovali dĺžku viac ako dva metre. Sumčiari by si prišli určite na svoje. Paradoxne sa na tomto jazere nikto lovu sumcov nevenuje. Po uplynutí týždňa, večer po ukončení lovu som sa presunul do prístavu kde som prečkal noc. Skoro ráno som začal loviť v blízkej zátoke. V tých miestach som ešte nikdy nelovil. Zakotvil som v strede plytkej zátoky a prúty som rozmiestnil na všetky strany. Tri som zaviezol priamo až do rákosia a jeden na skúšku do stredu zátoky. Našiel som kúsok voľného miesta medzi rastlinami a práve tam som položil montáž. Voda bola tak plytká a priezračná, že som nemusel používať ani sonar. Na všetkých miestach nepresahovala hĺbka vody jeden meter. Tak ako som po týždni zmenil miesto lovu, tak sa aj zmenilo počasie. Prvý týždeň bolo horúce letné počasie aj keď fúkal silný vietor. Druhý týždeň bol bláznivý a počasie sa menilo viackrát počas dňa. Chvíľu svietilo slnko a o pár sekúnd už lialo a fúkal silný nárazový vietor. Ale toto počasie asi začalo vyhovovať kaprom. Prvý deň v zátoke som nespozoroval žiadneho kapra. Ku koncu dňa som už aj premýšľal či sa na druhý deň vrátim do tej istej zátoky, alebo skúsim inú. Večer keď som sťahoval prúty a chystal sa na odchod zo zátoky (z člna je zakázaný nočný lov) tak jedna montáž ostala zakliesnená a nedala sa pritiahnuť. Tak som šiel s člnom k miestu, kde som zistil, že montáž nie je na mieste kam som ju položil. Bola asi o dva metre v pravo. Určite som vedel, že tam bola ryba, ale počas celého dňa som nespozoroval záber? Čudné. Na mieste som sa snažil prútom uvoľniť šokový vlasec, ale nešlo to, tak som ho začal poťahovať rukou a v tom povolil. Hneď potom som pocítil ťah ryby ktorá sa rozbehla do neznáma. Prekvapilo ma, že tam ešte bola. Zakrátko nato som podobral krátku 16-ku. 
...nespozorovaná 16-ka
Bolo to na mieste v strede zátoky, ktorému som dával najmenej šancí na záber. Nakoniec to bol aj jediný záber z toho miesta za celý čas. Rýchlo sa stmievalo. Tak som urobil zopár snímok s kaprom a ťahal som do prístavu. Ráno som sa plný očakávania vrátil do zátoky. Zakotvil som v tíšine ( neustále fúkal silný vietor) a zaviezol prúty. Kotvil som od rákosia vo vzdialenosti asi 30-40 metrov, čo považujem za krátku vzdialenosť pri love z člna. Vysvetlím prečo. Celý deň na jednom mieste v nepriestrannom člne sa nedá zaobísť bez nejakého šramotu. Aj keď mám na podlahe člna koberec, aby sa tlmili dotyky rôznych vecí o dno, vŕzgajúce časti mám obalené molitánom aj tak svojim pohybom vydám nejaké nechcené zvuky a to môže vyplašiť kapry. Ale aj tak som presvedčený, že ak im miesto vyhovuje pre rôzne príčiny a sami sa presvedčia, že to čo robím nie je pre nich hrozba, tak zotrvajú na danom mieste. Rozhodol som sa loviť len na jednu stranu zátoky, čo bola asi správna voľba. Veď práve z tých miest mi začali brať kapry. Montáže som pokladal pokiaľ sa dalo až do húštiny rákosia. Každú položenú montáž som ešte pohľadom cez priezračnú vodu skontroloval či nástraha nie je zachytená v drobnej tráve medzi rákosím a či sa vznáša tesne nad trávou. Tak som to chcel. Nástrahy som používal pop-up SIGNAL,  pop-up DUMBLES a zakrmoval som boiliesom a peletami. 
Každý záber bol ako cez kopirák. Záber, ťah 5-8 metrov po ktorom kapry zastali až v hustom poraste rákosia často preštrikovaný z prava do ľava a späť. Ja som po každom zábere sadol do zavážaco-zdolávacieho člna s ktorým som čo najrýchlejšie dorazil k okraju rákosia a začal zdolávať. Raz to bolo ťažšie, inokedy ľahšie. Zdolával som prútom, ale aj rukami a jednoducho som držal šokáč a snažil som sa pritiahnuť kapra do podberáku. Často som musel vyskočiť z člna a ísť za kaprom po smere šokáča ( šokový návazec) a doslova rukami vybrať kapra z rákosia a vložiť do podberáku. Po prvých záberoch som mal obavy či nebudem ryby strácať kým sa k nim dostanem. Šokáč bol často niekoľko krát omotaný, prepletený cez rákosie. Často som sa divil akú ,,pavučinu,, dokáže kapor za pár sekúnd vyrobiť. Používal som šokáč CARP SPIRIT DRESSEN-X 0,60mm, ktorý určite na dlho ostane môj no.1. Takto som zdolal množstvo kaprov. Dostal som sa cez silné, výbušné desať, dvanásť kilové kapry k  pätnásť, sedemnásť, osemnásť kilovým lyscom až k ďalšiemu vytúženému lyscovi s váhou 22kg.

Tak ako je náročný samotný lov z člna, tak je náročné aj fotenie úlovku na člne. Dala by sa tomu venovať samostatná kapitola a možno aj seriál. V krátkosti len toľko. Malý priestor na člnoch (na jednom statív s fotoaparátom, na druhom ja s úlovkom) a v tom čase silný vietor, prehánky a striedanie oblačnosti (kto fotí, vie o čom hovorím) a hlavne pre krátky čas na fotenie a pre skorý návrat kaprov do vody. Takto prešiel ďalší týždeň a ja som sa rozhodol skúsiť loviť v ďalšej zátoke. Do dnes neviem prečo som dostal impulz zmeniť toto úspešné miesto. Veď každý deň som dosiahol dva až štyri zábery. Prvý deň v ďalšej zátoke ma znova presvedčil, že ak je kapor na danom mieste tak netrvá dlho a zaberie (písal som o tom aj samostatný článok) Ráno po zavezení štvrtého prútu som začal pripínať na šnúry back leady, v momente keď som pripínal tretí rozbehla sa cievka navijaku. Záber a 16-ka v podberáku. Na druhý deň sa to zopakovalo len s desať minutovým rozdielom. Pripol som všetky back leady, sadol som si a po chvíli nastal záber. Bol to menší kapor.

To už plynul tretí týždeň a na posledné tri dni som sa presunul do ďalšej zátoky v ktorej som vedel, že aj ukončím lov. Počasie sa zlepšovalo, vietor slabol a slnko sa predieralo cez ojedinelé mraky. Spôsob lovu som preferoval taký istý ako v ostatných zátokach. Pokladal som montáže čo najhlbšie do rákosia. V týchto miestach sa mi podarilo uloviť zopár pekných kaprov 10-17kg. 

Jeden mi ale dvihol adrenalín na maximum. Predposledný deň končiacej výpravy som už bol pomaly mysľou doma. Okolo obeda som dosiahol záber zo stredu zátoky, z nezvyčajného miesta. Často, ak mám možnosť loviť na viac prútov, tak jeden pokladám na miesto kde by som pravdepodobne nikdy nelovil. Bol to krátky razantný ťah. Kapor to ale nebol, bol to sumec.  Po zdolaní ryby som montáž už nepoložil na to isté miesto ale o pár metrov ďalej v pravo. Hĺbka sa však nezmenila. Po dvoch hodinách ma z driemot prebral zvuk cievky na tom istom prúte. Hneď som si pomyslel, že som znova trafil sumcov. Počas celého zdolávania som sa nevedel dočkať čo sa vynorí. Po dlhej chvíli sa mi mihlo pred člnom telo kapra, šupináča. Potešilo ma, že to nie je sumec, ešte viac, že to je šupináč ktorých je v tom jazere veľmi málo. Kamarát ktorý lovil kúsok ďalej, to všetko spozoroval a prišiel ako na zavolanie a všetko nahrával na kameru. Takže po dlhých rokoch budem mať video aj z pohľadu druhého a nie len z môjho pohľadu. Fúkal silný vietor, neustále ma odfukovalo a vzďaloval som sa od kapra. Kamoš bol vždy bližšie ku kaprovi a len mi hlásil ,,to nebude taky malej,vole,, o chvíľu hlásil ,,kolem dvacky je vole,, onedlho zase ,,ty pičo, tak to je hochu, tak to je jiný delo kámo,, ale keď zahlásil ,,vole ten je vobrovskej,ten má 25 ti říkam,, tak som trocha znervóznel ešte viac keď som videl ako so zapnutým motorom manévruje  pár centimetrov pri mojom šokáči. Našťastie som ho po chvíli už podobral. Bol som veľmi zvedavý či mal dobrý odhad a hneď som ho prevalil v podberáku aby som očami premeral jeho telo. Bolo mohutné. Určite bude mať viac ako dvadsať kilogramov, povedal som si v tom momente. Vážil 24kg a zabral na môj najobľúbenejší boilies BIOSQUID na ktorý lovím už trinástu sezónu a ulovil som aj vďaka nemu značnú časť mojich obrov. Na člne som sa sním rýchlo odfotil a pustil späť do vody.  Bol jeden z mojich posledných kaprov tejto výpravy. Nasledujúci a zároveň posledný deň som ulovil desať minút pred koncom lovu kapra odhadom 10kg. To už bol naozaj posledný úlovok, vytiahol som udice a presunul som sa do prístavu pobaliť svoje náčinie. Tešil som sa na cestu domov a na ,,film,, zo zážitkov z vydarenej výpravy, ktorý si pustím v hlave počas cestovania.

Peter ŠIMONIČ /
silný,bojovný šupináč 24,00kg
Tvorba web stránok: BASHAstudio.sk
Copyright 2014 all rights reserved