Už dva týždne pred pretekmi WCC som odcestoval do Francúzska. Pred odchodom som ešte vôbec netušil na ktorom z vytipovaných jazier budem vôbec loviť. Aj keď lovím len na obrovských priehradách tak s voľnými miestami na lov je tam vždy problém. Tisíc a viac hektárové jazerá ktoré navštevujem majú vyčlenené len krátke úseky pre nočný lov a to väčšinou v najhorších  miestach pre dané obdobie . Nachádza sa v nich len zopár miest, ktoré sú aj tak nonstop obsadené. Prísť a objaviť voľné miesto na rybolov a aby spĺňalo aspoň trocha vlastnej predstavy je zázrak. Denné úseky na rybolov bývajú vyčlenené v niektorých častiach jazier, ale rybár na mieste nemôže nocovať a musí sa sťahovať do kempu, čo niekedy predstavuje aj niekoľko desiatok kilometrov. Pri viac týždňovom love je každodenný presun s kaprárskou výbavou takmer nemožné.                                                                                                      

Po príjazde k prvému jazeru ma prekvapilo viac voľných miest. To nasvedčovalo, že kapry určite neberú. V opačnom prípade by miesta boli obsadené, dlhodobo zadržiavané a teamy by si ich striedali medzi sebou. Napriek tomu som sa rozhodol zostať tam. Horúce a bezveterné počasie v tejto oblasti pretrvávalo dlhšiu dobu, čo sa odzrkadlilo aj na opustených a vyprahnutých brehoch. Obsadil  som miesto ,ktoré sa mi z viacerých dôvodov pozdávalo a len som dúfal, že počasie sa zmení a prinesie aj nejaké úlovky.  Pred sebou sa mi rozprestierala pomerne široká plocha plytkej časti jazera  na umiestenie mojich nástrah. Mal som na výber rôzne hĺbky. Na dne sa striedali mäkké a tvrdé oblasti  s rozsiahlymi  plochami vodných rastlín. Kvôli hustým rastlinám som nelovil vo veľkých vzdialenostiach . Spôsobovali by problémy pri zdolávaní a možnú stratu úlovku aj keď som bol pripravený na takéto podmienky. Na navijakoch som mal namotaný vlasec TECHNIUM 0,30mm a posledných tridsať metrov šnúru DAIWA TOURNAMENT 0,35mm. Koncový nadväzec  bol zostrojený zo šnúrky QUICKSILVER 15,9kg s háčikom EXTREME HEAVY DUTY 2XS veľkosti 2 . Lovné miesta som zvolil v rôznych vzdialenostiach od brehu a s dostatočným rozstupom medzi sebou aby neboli navzájom rušené. Vybrané miesta zámerne neoznačujem bójkami, ale ich ukladám do GPS na sonar. Zámerne preto, lebo označené miesta lákajú domácich lovcov dravcov z člnov a radi sa zakotvujú na týchto miestach.  V jazere žije množstvo veľkých pleskáčov a lieňov, preto som zakrmoval a chytal len s tvrdým na kameň vysušeným boilies. Prvé tri dni sa mi podarilo uloviť len zmienené pleskáče a liene. Aj keď sa mi lieň ako ryba veľmi páči a zdolával som viac ako päť kilogramové jedince na háčiku som si ich neprial. Stále  som ale veril , že tieto ryby by mohli nasledovať kapry. Skôr ako kapry prišli ale sumce. Po prvom metrovom sumcovi ma prekvapil dvoj metrový a s tým som sa aj dostatočne potrápil. Po každom zábere som za rybou vyrážal s člnom na vodu. Bolo riskantné ťahať rybu k brehu cez húšťavu rastlín, veď vždy to mohol byť aj kapor. Dvoj metrového sumca som počas dňa zdolával asi dvadsať minút. Keď som už vedel , že na háčiku je sumec a nie kapor ,tak som si pri zdolávaní aj viac dovolil. Vychutnal som si aj krásnu akciu mojich prútov SPECIALIST CARP.  Našťastie výbava prežila. Znervózňovalo ma len dlhé zdolávanie, rušenie okolia lovných miest a tým odďaľovanie prípadného záberu kapra. V priebehu tohto dňa sa zmenilo počasie. Začal fúkať silný vietor, prišla veľká oblačnosť s prehánkami. V noci som zdolal troch sumcov rôznych veľkostí , už som nevedel čo si počať, aby som sa ich zbavil. Menil som príchute boilies, miesta som takmer vôbec nezakrmoval a stále ich atakovali sumce. Ráno o ôsmej ma už po štvrtý raz prebudil záber- padák, unavený a znechutený som vyšiel z bivaku. Rybu som začal zdolávať z brehu. Predpokladal som ,že na háčiku je opäť sumec  a v duchu si vravím. Batérie k elektromotoru už nebudem míňať, veď mám pred sebou ešte dva týždne lovu a nemám možnosť ich nabiť.  Počas celého zdolávania ryba nezmenila smer, nezatiahla do strany, nespravila výpad. Vôbec som nevedel odhadnúť s akou rybou mám dočinenia. Vôbec som nevedel odhadnúť jej hmotnosť. Cez všetky rastliny som rybu popreťahoval, až široký pás listnatých rastlín blízko brehu rybu na chvíľu zastavil.  Snažil som rybu pretiahnuť cez rastliny, ale ostala v nich visieť. Za krátko na to som pocítil krátky výpad a znova som ju zatiahol späť do rastlín. Na tretí krát už prešla plynulo cez porast a zostávalo asi dvadsať metrov k brehu.  Ryba sa na chvíľu ukázala na hladine, jej farba sa zhodovala s predošlými sumcami. Až päť metrov pred mnou sa ryba opäť vynorila z rozbúrenej kalnej vody. Tento raz sa objavil jej mohutný chrbát a nezameniteľná chrbtová plutva kapra. Rýchlo som siahol po podberáku a podobral som už istotne kapra. Hneď zo zvedavosti  som pozrel do podberáku a nadvihol ho. Mal som veľké šťastie. Myslel som si počas celého zdolávania, že sa jedna o sumca a prial som si aby sa vypol. Tak som aj pristupoval k tomuto zdolávaniu. Nakoniec som kapríka vybozkával a ospravedlnil sa mu, veď som zdolal svoj nový osobák 25,40kg!

Rýchlo som si pripravil statív, fotoaparát a kameru. Zhotovil som zopár záberov a kapra  vrátil späť do vody.  Znova som zaviezol montáž  na to isté miesto. Popoludní raz pípol hlásič, sledujem swinger, ale ďalej sa nič nedialo. Domnieval som sa, že silný vietor povesil na vlasec niektorý z množstva plávajúcich trsov tráv, ktoré sa pohybovali s vetrom po hladine jazera.  O desať minút na to  vzbudil moju pozornosť veľmi krátky záber. Už som ďalej nečakal, nasadol som do člna a pomaly som sa približoval k miestu lovu. Kontakt s rybou som vôbec necítil kvôli množstvu hustej trávy. Až keď som začal namotávať šnúru vedel som, že sa približujem k rybe, alebo zamotanej montáži do rastlín. Po prvý metroch navinutí šnúry sa ryba vydala doprava od člna. Pokúsila sa o dva výpady, ktoré som zastavil. Člnom som podišiel k rybe , nadišiel som si pár metrov a nechal som sa sfúknuť k rybe. Rybu som dostal k hladine a podobral ju. Nazrel som do podberáku a opäť sa mi zjavilo masívne telo.  Cestou späť k brehu som od radosti nevnímal ani krátky dážď, nevyprchala zo mňa ešte radosť z rána a už je zdvojnásobená. Druhá radosť  vážila 24,30kg.

Opäť som pripravil štúdio a sám sa nafotil. Počas fotenia som niekoľkokrát menil nastavenie fotoaparátu, slnko viackrát vyšlo a zašlo za čierne mraky čo ovplyvňovalo kvalitu záberov. Nakoniec sa to vydarilo a večer som sa už rád pochválil s kvalitnými zábermi Jardovi, ktorý sa po týždni pridal ku mne a lovili sme v blízkosti seba. Druhý týždeň sa Jardovi  podarilo uloviť tri krásne ryby o ktorých vám určite v krátkom čase niečo napíše.  Po tejto výprave sme sa presunuli na preteky WCC o ktorých ste sa dočítali v minulom čísle časopisu. Týždeň po pretekoch som vyrazil opäť do Francúzska. Po príchode k jazeru stretávam francúzskeho kamaráta, ktorý tam lovil sedem dní a podarilo sa mu uloviť sedemnásť kaprov, z toho šesť nad dvadsať kilogramov. Kamarát Johnny spolupracovník firmy JET FISH sa hneď pochváli, že kapry ulovil na boilies BIOSQUID+oliheň-scopex.  Lovili sme kúsok od seba na denných úsekoch a dva večeri po sebe ma Johnny volal aby som mu prišiel nafotiť kapry. Prvý vážil 21kg a druhý 23kg. Po týchto dvoch dňoch Johnny končí s lovom a odchádza pracovať. Prenecháva mi svoju loď, ktorú si pár hodín upravujem, vybaví mi potrebné povolenia a začínam loviť na vytipovaných miestach.  Podujal som sa na náročný lov. Loviť z lodi je povolené len počas dňa a nocovať je povolené len v kempe vzdialenom cca 10km. Takže ráno po prebudení nasledovali rýchle raňajky, zbalenie lehátka a bivaku. Presunutie k vode cca 10km. Jeden čln som vozil na streche a druhý na vozíku. Obidva člny po príchode k vode nachystať k lovu, naložiť do nich všetky potrebné veci  na celý deň a hlavne nič nezabudnúť. Každý deň som sa presúval na lodi a druhú ťahal za sebou dvadsať minút tam a dvadsať späť. Po celodennom love opäť všetko odstrojiť a presunúť sa do kempu. Tam som si pripravil jedlo na nastávajúci deň, rozložil spanie a snažil som sa rýchlo zaspať. Toto som absolvoval viac ako týždeň. Lovil som v jednej z mnohých zátok obkolesenej porastmi rákosia a zarastenej vodnými rastlinami. Lovné miesta som si našiel do 50 metrov od kotvenej lodi. V plytkej vode s trávami, pri spadnutých stromoch ale aj na otvorenej vode kde som predpokladal, že by kapry mohli vychádzať zo zátoky. Počas tohto lovu z lodi sa mi podarilo uloviť len jedného kapra. Má pre mňa veľkú cenu pri pomyslení na náročnosť tohto lovu. Ľavý prút som každý deň pokladal na iné miesto. Druhý deň som ho položil na otvorenú vodu ďaleko od rákosia do bahna. Tieto meniace miesta som vnadil s atraktívnym boilies MYSTERY- biosquid zaliate boostrom rovnakej príchuti. Na pravé poludnie ma z driemot prebudil najskôr hlas cievky a až potom pípnutie hlásiča. Citlivosť hlásičov som mal nadstavenú na minimum, kvôli pohojdávajúcej sa lodi.  Rybu som išiel zdolávať z druhého člna. Silná ryba ma hravo ťahala do chránenej zóny. Tomu som musel zabrániť, veď keby ma zbadala miestna rybárska stráž za označeným miestom, tak by som prišiel o celú výbavu. Elektromotor som prepol na spiatočku čím sa mi podarilo kapra ťahať opačným smerom. Nakoniec som ho podobral kúsok od hranice do zakázanej oblasti. Na zakotvenej základni som si zhotovil len pár záberov. Na malom priestore to nebolo ľahké ale dajako som to zvládol. Dlhý lysec čo sa na milimeter natesnal do môjho objektívu vážil 22,20kg.

Víkend bol z môjho pohľadu premárnený čas. Množstvo domácich rybárov loviacich šťuky z člnov sa premávali okolo môjho člna. Našťastie som používal backleady a moje vlasce odolávali nespočetným nahadzovaniam a prejazdom motorov. Keď šťukáry už strácali trpezlivosť a vieru v úlovok, pomaly sa vytrácali z mojej blízkosti tak sa ukotvila jachta pri mojich dvoch lovných miestach. Presúvať som sa nechcel, veď miesta boli prekŕmene a zakladať nové nebolo kde pre množstvo zákazov a obmedzení. Takto som stratil dva dni počas víkendu, ale na veľkých francúzskych jazerách to je tak. Po víkende som lovil ešte šesť dní ale bezvýsledne. Prišlo bezveterné počasie a teplo. Mnohých kaprárov, ktorých som stretol, boli taktiež týždeň bez úlovku. Od každého som počul len ,,No wind, no fish,,/neni vietor,neni ryba/

Peter ŠIMONIČ