Marocco I.časť
Marocco I.časť
Hneď ako sa objavili v časopisoch a na internete prvé správy o úlovkoch z obrovitej priehrady Bin el Ouidane, zátúžil som niekedy sa tam dostať. Obrázky perfektne stavaných kaprov a scenéria okolia priehrady ma natoľko nadchli, že keď mi jedného dňa zavolal Jardo či idem na kapry do Maroka, tak som bez váhania odpovedal. Idem. Po prvý raz som sa dostal k priehrade na prelome mesiacov január-február. Letecká cesta  Praha,Miláno,Casablanca trvala skoro celý deň. Z letiska Mohameda V sme pokračovali  autom ešte asi štyri hodiny do pohoria Atlas kde sa rozprestiera aj 3700 ha vodnej plochy napájanej dvomi mohutnými riekami. Večer prichádzame do blízkosti priehrady. Nocujeme  v miestnom penzióne. Po zdĺhavej ceste si chceme dopriať večeru a hygienu. Len čo sme vystúpili z auta, zbehlo sa okolo nás niekoľko podivných chlapov. Väčšina nám chcela pomáhať s batožinou do penziónu, ale mal som obavu či nezmenia smer a stratia sa na ulici. Nakoniec sme to zvládli aj sami a veci sme dostali v poriadku až do izby. Druhý problém nastal pri zatváraní dverí. Aj po dvojitom zamknutí sa dvere otvárali a okná boli bez okeníc. Toto je len zlomok z miestneho luxusu. Pri objednávaní večeri máme na výber len tri veci. Pivo,kuskus a hašiš.  Marocký vidiek mi v mnohom pripomínal rumunský a už v prvý deň ma  táto krajina očarila.
Skoro ráno sa premiestňujeme k neďalekej priehrade. Na mieste sa rozhodujeme kde budeme loviť. Výber miesta je ťažký. Do rúk dostávame mapu priehrady z ktorej sa nedá nič vyčítať. Z krátkeho rozhovoru s domácimi  sa snažím načerpať čo najviac informácií. Nakoniec sa preplavujeme na opačnú stranu priehrady. Pomocou veľkých člnov  premiestňujeme aj všetky potrebné veci k lovu. Začíname na veľkom polostrove, kde sa vraj v minulosti ulovilo viac veľkých kaprov. Čerstvé správy o úlovkoch neveštia nič dobré, kapry neberú. Francúzi v zátoke a taliani na prítoku sú už dlhší čas bez záberu. Ja svoje prúty rozmiestňujem v pravo do zátoky a montáže pokladám v hĺbke od 5 do 30 metrov. Začínam loviť na bolilies, pop-up ale aj na kukuricu. Práve kukurica tu je najčastejšia nástraha pre kapry. Ak sa tu niekto rozhodne loviť na boilies , tak sa od domácich nedočká povzbudivých slov. Ja napriek tomu našívam hlavne boilies. Podarilo sa mi priniesť asi desať kilo čo je pomerne dosť na obmedzenú batožinu.
Po zavezení montáži idem na prieskum okolia. Sledujem vodu v blízkosti brehov, ale nespozorujem žiadny život. Plytké partie sú bez prirodzenej potravy, bez malých rýb. Z vysokých brál hľadám slniace sa kapry, ale tak isto bez úspechu. Voda má 9 C a panuje tu marocká zima. My sa však slníme a bez problémov sa aj kúpeme, čo domáci nechápu a predvádzajú nám svoje  viac vrstvové oblečenia. Každý deň nám privážajú stravu a prvé čo sa spytuje Husain je či,, kapry skáču?,, Vysvetlil nám, že ak sa momentálne vyskytujú v danej oblasti určite na seba upozornia vyskakovaním z vody. Týždeň lovu ubehol veľmi rýchlo, kapra sa mi nepodarilo uloviť. Taktiež bez záberu odchádzali aj ostatný rybári loviaci v tom čase na priehrade. Už počas balenia vecí premýšľam ako sa sem čím skôr vrátiť. Jedno ale viem, že z dostupných zdrojov a informácií musím v krátkom čase zmapovať aspoň časť priehrady. Opäť prísť a loviť na nepreverenom  mieste je mrhanie časom. Počas príprav na ďalšiu výpravu do Maroka som si stanovil taktiku. Aspoň teoreticky si vybrať dobré miesto a po pár dňoch sa premiestňovať a hľadať kapry.
Tvorba web stránok: BASHAstudio.sk
Copyright 2014 all rights reserved