Orient
Orient
Pred niekoľkými rokmi v mojich kaprárskych začiatkoch som listoval nemecký rybársky časopis. Tam som natrafil na krásne obrázky zachytávajúce jesenný Orient. Všade naokolo bahno a v ňom množstvo pníkov. Tento pohľad na časť nevyspytateľnej vodnej nádrži ma očaril. Začal som zhromažďovať informácie. Bolo ich veľmi málo. Väčšina z nich pôsobila odstrašujúco a to bola pre mňa výzva. Naplniť túto výzvu trvalo dlhšie, ale nadišiel čas a rozhodnutie. Vyrážam!
Lac de Orient. Obrovská priehrada o rozlohe 2400 ha uprostred národného parku, ktorý je domovom množstvu chránenej fauny a flóry. Priehrada je od jari do neskorého leta rozliata po okolitých lesoch a na jeseň zase utiahnutá a zmenšená až o polovicu svojej rozlohy, čo spôsobuje rybárom ťažké podmienky. Veľké úseky sa stávajú nechytatelnými. Tie miesta čo na jar skrýva na jeseň odhaľuje. Plodné miesta z jari sú zase v jesenných mesiacoch  bez vody. Vhodných miest na rybolov ostne len minimum a aj tie sú vo väčšine permanentne obsadené.
Je jeseň minulého roku. Stojím na brehu Orientu, rozhliadam sa po voľnom mieste, ale neúspešne. Priehrada má maximálne nízky stav vodnej hladiny a k tomu všetky vhodné miesta na kaprárenie sú obsadené. Preto sa presúvam do Talianska kde dúfam že nebude podobný problém. Pred odchodom venujem niekoľko hodín prehliadnutiu vytipovanej zátoke, kde sa chystám na jar loviť. Je úplne suchá a tak mám pred očami to čo bude skrývať pod vodnou hladinou.
Nadišiel čas a ja parkujem s preplneným autom na brehu zátoky. S niekoľko dňovým predstihom obsadzujem vytipované miesto. Tento čas využívam na prezretie okolia priehrady a aj dvoch susediacich Temple a Amance. 
Prvé meranie vody ma trocha zaráža. Má iba 9 C čo sa mi zdá veľmi málo po tak miernej zime. Ani aktuálne počasie neveští nič pozitívne. Večer prichádza búrka s ľadovými krúpami a snehom. Ďalšie dva dni už len prší. Našťastie to boli posledné výstrelky zimy a nasledujúce dni sú už len slnečné, až tropické.
Prvý apríl je dňom, ktorý som nedočkavo očakával. Zavážam nástrahy a verím v úspešný lov. Dno zátoky je už teraz v skorú jar z väčšej časti zarastené trávami. Je problém objaviť aspoň kúsok čistého miesta na položenie montáže. V lete, keď sú trávy najbujnejšie sú tieto miesta nechytatelné. Voda je úžasne čistá, počas bezvetria a za pomoci polarizačných okuliarov je vidieť až do piatich metrov. Teplota vody stúpa každým dňom, ale stále sa mi zdá akási mŕtva. Nevidieť ani malé rybky. Zato naokolo všetko ožíva. Prebudil sa hmyz na ktorom si pochutnávajú tisíce žiab. Tie sa musia mať na pozore pred  vyhladovenými užovkami. V blízkom rákosí stavajú hniezda kačice, lysky, volavky a na vode to vrie. Predvádzajú milostné tance a samce medi sebou  bojujú o samičky. Popri tom si doprajú aj boilis, ktorý kradnú z kŕmnych miest. Zatiaľ chutí iba im.
Nasledujúce ráno odchádzam na ďalší prieskum priehrady. Cítim sa tu akosi osamote, nevidím žiadnych rybárov. Po prejdení celého obvodu priehrady nestretám žiadnych lovcov, čo sa mi nechce ani uveriť. Kontrolujem doklady či prvý apríl je naozaj prvým dňom lovenia. Všetko je v poriadku.
Prvý týždeň kapra nevidím a ani nepočujem. Križujem rozsiahlu zátoku a spozorujem len niekoľko menších šťúk a ostriežov.
Nové hlásiče sú stále nemé a prajem si ich premiérové pípnutie. To prichádza čoskoro v noci, ale nie od kapra. Preletujúca volavka sa zachytila krídlom do vlasca a tak veľmi rýchlo končí moja radosť. Nasledujúcu noc to je pre zmenu kačica zavesená za nohu. Verím, že si nájdu obchádzku a budú pozorné. V priebehu dňa sa vydávam na ďalšie sledovanie zátoky. Nechávam sa unášať jemným vánkom a sledujem vodu. Po chvíľke zazriem v blízkosti člna skupinku asi pätnástich kaprov. Urobilo mi to radosť. Dúfam, že už smerujú do zátoky aj ostatné a začnú sa kŕmiť. Skúšam rôzne taktiky, ale zatiaľ neúspešne. Kapry všetko ignorujú. 
Je krásny deň , bezvetrie a sledujem okolie. Všade  po okolí sa šíri  šplechot kačíc. Z diaľky ale načúvam iný šplechot, ničo tuším. Beriem ďalekohľad a sledujem protiľahlí breh odkiaľ  tie zvuky prichádzajú. Neresia sa tam kapry. Sadám do člnu a smerujem k protiľahlej zátoke obklopenej lesom. Zátoka s hĺbkou vody jeden meter, teplotou 19 C a husto zarastenou trávou bola miestom neresu kaprov. Sledujem nádherné divadlo, až mi naskakujú zimomriavky. Tučné lysce, dlhé šupináče, menšie kapry, zazriem dokonca aj koi kapra, až po tie vysnívané ktoré túžim zdolať. A razom boli  v malej zátoke. Prechádzam ďalší asi kilometroví úsek pod lesom a všade medzi zatopenými kríkmi počuť a vidieť neresiacich sa kaprov. Niečo podobné sa mi podarilo zažiť minulí rok na Radute, ale nie v takom rozsahu. Pri odchode zo zátoky hádžem niekoľko hrstí peliet na čistinku v tráve. Nasledujúce ráno prichádzam a po peletách ani stopa. Privážam si aj dva prúty a pokúšam sa loviť v blízkosti zátoky z člna. Sledujem kapry ako sa premávajú nad nástrahami, ale ani jeden sa pri nich nepristavil. V mojej prítomnosti neprejavili o nástrahy ani náznak záujmu. Jeden z nich sa pristavil pri mojich tyčkách na prúty až kým sa jednej nedotkol. V tom nasledoval ostrý výpad a rana do tyčky, až mi vyletel z nej prút. Večer sa vraciam späť na stanovisko s tým, že na druhý deň ráno prídem opäť sledovať kapry. Ráno prichádzam , ale po kaproch ani stopa. Vlastne stopy ostali. Pováľaná tráva, cestičky v tráve od ich tučných brúch a steblá tráv polepené miliónmi ikier. Kapry splnili svoje každoročné poslanie a odtiahli nevedno kam. Dúfam, že sa rozplávali po zátoke a po nerese nastane hodovanie. Kaprov vystriedali v nerese pleskáče,plotice a liene  v rozmeroch akých som doteraz nevidel. Tie sa tu zdržali dva dni a vytratili sa.
Nasledujúci týždeň už prichádzajú rybári a obsadzujú voľné miesta. Tým čo sa to nepodarilo, skúšajú loviť z člnov pod lesom. Čas mojej výpravy sa naplnil a miesto prenechávam ďalším odhodlaným kaprárom. Kapra sa mi počas troch týždňov nepodarilo uloviť podobne ako okolo chytajúcim rybárom. To však neznamená, že sa vzdávam a na priehradu zanevieram. Už tu plánujem ďalšiu výpravu a som presvedčený, že väčšiu časť mája strávim na Oriente. Odjazd plánujem na 14 mája. Doma ma však chuť na Orient premohla a odchádzam o týždeň skôr. Po príchode k priehrade zisťujem, že moje plánované miesto lovu je obsadené. Sedí tu holanďan a  nemá sa čím pochváliť. V minulosti boli ulovené veľké kapry práve z týchto miest ,takže tento úsek je obsadený. Ale sú tu zaznamenané aj dlhé obdobia bez záberov. Presúvam sa na druhé miesto môjho plánu. Je voľné tak sa rozkladám práve tam. Jedná sa o úsek malých zátočín a ako všade zatopeného lesa. Trávy, rastliny a malé kry na niektorých úsekoch siahajú až do dvesto metrovej vzdialenosti. Je tu obtiažne nájsť čistejšie miesto na položenie montáži. Pre mňa je ale dôležité , že už niekoľko dní fúka vietor proti tomuto brehu. Okolie brehov ja zakalené čo veští, že by sa tu mohli potulovať kapry a hľadať potravu. Pri rozbaľovaní  vecí sa pristavujú pri mne dvaja nemecký rybári. Dozvedám sa od nich, že vlani sa im práve z tohto miesta podarilo zdolať dvadsaťpäť kilogramového kapra. Podvečer mám všetko pripravené k lovu. Montáže s nástrahami zavezené. Dúfam že na tie správne miesta. Po chvíľke prichádza búrka a silný vietor. Rybárom loviacich z člnov šťuky musia prísť na pomoc záchranári a odťahujú ich k brehom. Elektromotormi poháňané člny nemajú šancu proti vlnám. Nasledujúci deň opäť pretrváva silný vietor. Rozhodol som sa ,že budem prevážať každý druhý deň, tak na vodu do veľkých vĺn nemusím. Pred večerom  sa vietor utíšil a po chvíli pípol hlásič. Neverím. Obzerám sa po okolí a hľadám všade prítomné kačice, či to nemajú na svedomí oni. V tom sa rozbieha cievka , dvíham prút, nasadám do člna a mierim na vodu zdolávať rybu. Zdolávanie z brehu by bolo obtiažne a chcem predísť strate ryby. Montáž bola položená vo vzdialenosti 30 metrov za hustým porastom rastlín siahajúcich až k hladine. Dlho netrvá a rybu mám pod člnom. Vychutnávam si prvé výpady a cítim bojovníka. Rybu priťahujem na dosah podberáka a vtom momente mám zvýšený tep. Ukľudňujem sa až keď typický orientský kapor je konečne v podberáku.  Krásny lysec váži 24,10 kg. Nechal sa nalákať na boilis KORENENÝ TUNIAK+A.C.BROSKYŇA 24 mm. Toto miesto bolo zakŕmené dvoma kilami boilisu a rovnakým množstvom halibut peliet. Ešte niekoľko záberov a kapríka vraciam späť do vody. Prežívam nesmiernu radosť a dlho do noci neviem zaspať. Kapor je prvý a posledný ako tu býva zvykom, alebo zábery budú nasledovať? Vediem dlhý monológ až nakoniec zaspávam. Nie na dlho. Krátko po zaspaní o štvrtej hodine ráno sa budím na nepretržitý zvuk odposluchu. Ryba neustála ťahá a moja predstava je, že rybu sa mi nepodarí zdolať. Montáž bola položená päť metrov pred zatopenou vŕbou a určite si to nasmerovala rovno do nej. Sadám do člnu, prichádzam k miestu ale kontakt s rybou stále necítim. Šnúra ma privádza k osamelému  kríku na otvorenej vode. Tu vo svetle čelovky vidím pol metra pod hladinou dlhého šupináča zamotaného do kríkov. Kapra rýchlo podoberám a potom sa venujem jeho šetrnému vyslobodeniu. Pri pohľade na jeho dlhé, silné telo tipujem slušnú hmotnosť. Na brehu sa to potvrdzuje. Váži 21,30 kg a neodolal boilisu bioenzym-losos+pop up losos. Nasledujúce dva dni prežívam bez záberu. Nedeľňajšie tiché ráno prehlušuje zvuk môjho hlásiča. Ryba neustále ťahá napriek množstvu prekážok medzi prútom a montážou. Sadám do člna a snažím sa čo najrýchlejšie dostať k rybe. Dlho moja radosť z ďalšieho záberu netrvá. O kapra prichádzam v hustom poraste zatopených vŕb. Pri ojedinelosti záberov ma veľmi mrzí jeho strata. Na ďalší záber čakám štyri dni. Vo štvrtok ráno vybieham z bivaku do dažďa. Od radosti zo záberu si zabúdam obliecť aj pripravené nepremokavé veci. Neustály ťah ryby spúšťa moju fantáziu. Rýchlo sadám do člnu a za pomoci elektro motora smerujem k miestu. Kapor ma čaká na otvorenej vode mimo prekážok. Po krátkom súboji podoberám šupináča. Premoknutý ale šťastný si ho počas cesty späť  prehliadam a tipujem mu miery. Môj odhad sa veľmi nelíšil od reality. Mliečňak vážil 21,00 kg. Zabral z málo kŕmeného miesta na boilis biosquid-oliheň. Toto miesto bolo zakŕmené len dvadsiatimi guličkami boilisu. Napriek tomu z neho pri fotení tiekla natrávená repka, ktorú požieral u susediacich rybárov.
Na druhý deň v noci z toho istého miesta zdolávam mladého lysca s váhou 7 kg. Ostávajúcich šesť dní do konca výpravy už nemám šťastie si poťažkať niektorého z orientských obrov. Vietor ustal, hladina sa utíšila, teplota vzduchu stúpla na 33 C a ja ukončujem moju výpravu. Merci ORIENT.
Šimonič Peter
Tvorba web stránok: BASHAstudio.sk
Copyright 2014 all rights reserved