Raduta 2006
Raduta 2006
Raj na zemi ,jazero snov, zátoka rekordov atď. Mohol by som pokračovať ďalej v menovaní podobných názvov patriacich tomuto jazeru. Dnes už pri vyslovení týchto pomenovaní je každý opatrný. Mnoho svetových kaprárskych velikánov zanevrelo na Radutu. Zapríčinil to masový úhyn kaprov. Od tohto momentu bolo jazero vydávajúce každoročne niekoľko kaprov nad 30 kg zabudnuté. Stručné informácie a nič viac. To bolo všetko čo sa mi donieslo do uší od niekoľkých odvážlivcov ,ktorí skúšali šťastie na Radute za posledné dva roky. Dva roky bola doba od mojej poslednej návštevy Raduty. Počas tohto pôstu som počul viac horších ako príjemnejších správ týkajúcich sa situácie na jazere. Za ten čas sa dostali do popredia francúzske jazerá Rainbow, Graviers atď. Vydali niekoľko obrov a dokonca aj platný svetový rekord.
Moje spomienky na Radutu sú len pekné a chcel som skúsiť na vlastnej koži ako to tam vlastne je. Určite prišla o niekoľko kapitálnych kusov ,ale dúfam že nie o všetky. Tohto roku začiatkom mája smerujem do Rumunska. Podotýkam, že do rozvíjajúcej sa krajiny. Pár rokov späť bol problém nájsť pumpu, alebo smerové tabule. Dnes sú cesty už výborne označené a pumpy všakovakých firiem na každom kroku. Krajina v okolí jazera však stále spí v 17-tom storočí. Pomery na jazere sa zmenili. Dohodnuté miesto je naozaj rezervované aj bez predošlej zálohy.
V piatok večer sme na mieste, v hoteli. Po večeri a chladenom pive zaspávam v hotelovej izbe. Ranné slnko, spev vtákov a kŕkanie žiab ma vyháňa z postele. Prvé kroky smerujem na mólo pri hoteli. Tu zisťujem, že voda v jazere je poriadne klesnutá. Mólo je vo výške asi troch metrov nad hladinou, plytké zátoky sú suché a zarastené šachorom. Vtom sa zamýšľam nad plytčinou, na ktorej som v minulosti lovil. Podľa všetkého z nej bude ostrov. Autom sa presúvam na opačnú stranu jazera. Už z diaľky sledujem bývalú plytčinu ako je zmenená na ostrov obrastený burinou. Zastavujem na mieste, kde som lovil v minulosti. Je to úplne zmenené miesto. V duchu plánovaná taktika sa mení a pri pohľade na ostrov premýšľam o novej. Pri tom si nevšímam, že moje auto obklúčila svorka siedmych psov. Po vystúpení z auta sa vrhli po mojich nohách. Kopem na všetky strany, chránim svoje nohavice, ale psy nereagujú. Poslúchajú až okoloidúceho jazdca. Tento, zabalený v dlhom kabáte a sediaci na dvojkolesovom koči ťahanom somárom, rieši situáciu. Odháňa psov, oni ho poslúchnu a mizne tak, ako sa aj objavil.
Celé doobedie pripravujem potrebné veci k lovu. O 15-tej hodine mám už aj všetky prúty vyvezené. Ani som sa poriadne neposadil a neoddýchol si. Ozval sa signalizátor. Je 15.30 a zdolávam prvého kapra. Váži 11,5 kg. Počas príjemného večera a daždivej noci zdolávam sedem kaprov. Z nich dvaja najväčší vážili zhodne po16 kg. Ráno o ôsmej jedného kapra strácam asi tridsať metrov od brehu. Vypína sa z háčika. V tento deň zdolávam ešte dvoch silných kaprov. Prvého okolo obeda s váhou 17 kg a druhého podvečer 11 kilového. Pekný, slnečný deň ukončil večerný dážď a silný vietor. Už počas jasnej a bezveternej noci chytám menšie kapry 11-13,5 kg. Nasledujúce tri dni prichádza útlm. Kaprom akoby prestalo chutiť. Možno urobilo svoje aj premenlivé počasie. Vládlo tu pomerne chladné a daždivé počasie, netypické pre túto oblasť v máji. Veď spolu za sedem týždňov som tu zažil len jeden daždivý deň. Počas útlmu chytám dvoch, troch kaprov za deň v rozmedzí 6-16,5 kg. Počasie je priam aprílové. Búrka strieda búrku. Jedno ráno počas zdolávania kapra pri brehu na hrane urezávam šnúru. Prichádzam o kapra, ale nie na dlho. Stretávam sa sním opäť popoludní. Kamarátovi sa zaplietol do vlascov a tak spoločnými silami, ja z člnu a on z brehu riešime situáciu. Nakoniec ho zdolávam holými rukami. Odopínam ho hneď pri člne. Odhadujem mu 10 kg.
Večer začína opäť pršať. Ukrývam sa do bivaku, kde nerušene oddychujem a snívam o veľkom  kaprovi. To ale netuším, čo ma čaká  túto noc, nasledujúci deň a noc. O 1.30 chytám najmenšieho kapríka. Váži 5 kg a práve on odštartoval tridsať hodinový maratón. Za tento čas som ulovil dvadsaťštyri kaprov od 5 do 21 kg.
Bol to neustáli kolotoč zdolávania a prevážania. V jednu chvíľu som zdolával aj tri ryby naraz. Počas zdolávania prvého kapra pípol signalizátor. Nereagujem. Myslím, že zdolávaný kapor prechádza cez vlasec. Pri druhom pípnutí sledujem vlasec ako smeruje opačne. Zasekávam a prút vraciam do stojanu. O chvíľu sa opakuje to isté s tretím prútom. Našťastie sa to všetko zaobišlo bez pomotaných vlascov. Nakoniec sa mi naskytol zaujímavý pohľad na troch kaprov v podberáku. Všetky kapry boli neuveriteľne silné a bojovné. Najväčšieho  s váhou 21 kg zdolávam ráno o 4.30. Kapra bez problémov priťahujem z tristo metrovej vzdialenosti. Až pri brehu začína ozajstný súboj. S ťažkosťami sa mi ho darí pretiahnuť cez hranu v blízkosti brehu. Po tomto začína preťahovanie kto z koho. V tých momentoch ľutujem, že kapra nezdolávam z člnu, tak ako väčšinu predošlých kaprov. Už sa teším, že je na dosah podberáku a v tom si smeruje pozdĺž brehu. Vyťahuje tridsať metrov šnúry až po vlasec. V podberáku sa ocitol až po štvrtom výpade. V tom pípol ďalší signalizátor. Pokladám podberák a zdolávam druhého kapra. Našťastie nepotrebujem podberák. Vypínam ho pri brehu. Odhadujem mu 12 kg. Vraciam sa k veľkej rybe, ktorú som si nemal čas ani bližšie prezrieť. Po nazretí do podberáku odhadujem váhu kapra okolo 20 kg. Moju radosť znásobuje až pohľad na váhu. Po odčítaní saku má rovných 21 kg. Je to zdravý šupináč s obrovskou chvostovou plutvou. Zabral na boilis bioenzym-losos. Ostatné zábery prichádzali na bioenzym-mega oranž a biosquid-oliheň. Miesta boli zakrmované vo väčšom okolí peletamy GLM a HALIBUT. Taktiež boilisom vo väčších dávkach. Kapry sa v blízkosti kŕmnych miest treli. Pri zavážaní som tieto kapry sledoval. Iba zopár metrov odo  mňa, sa kapry v plytkej vode medzi rastlinami rozmnožovali. Vôbec si ma nevšímali a ani hlučnejšie správanie ich nevyrušilo. Boli to kapry rôznych veľkostí.
Posledný deň okolo obeda vypínam pri ostrove kapra. Bol to jediný záber počas dňa. Poslednú noc zdolávam ešte štyroch kaprov s váhami 11-12-16 a 18,5 kg. Počet zdolaných kaprov sa zastavil na čísle 46.
Ráno po fotení už len balím a popoludní vyrážam na nekonečnú cestu domov. Počas nej už len spomínam na prežitý krásny týždeň a som rád že kapry na Radute ešte sú.
 
ŠIMONIČ Peter         
Tvorba web stránok: BASHAstudio.sk
Copyright 2014 all rights reserved