Der je len jeden..
Der je len jeden..

Často sa stretávam s porovnávaním jazera Der z rôznymi inými jazerami . Práve na tomto jazere som strávil toľko času na výpravách ako nikto iný zo Slovenska , Čiech a okolitých krajín. Preto mi to rezonuje v ušiach. Vo väčšine tie prirovnania produkujú ľudia ktorý na Deri vôbec nelovili, alebo len na Južnom , alebo Severnom bazéne. Tieto dva bazény (jazerá) tak znie ich oficiálny názov, sú po všetkých smeroch odlišné od jazera Der.  Kto, čo i len raz lovil na Deri tak vie že toto jazero je neporovnateľné, osobité a špecifické svojimi podmienkami a zákonitosťami ktoré ovplyvňuje človek a príroda.

Der je špecifický  hlavne kvôli nestálej výške vodnej hladiny. Každý rok, aj keď v tom istom období a dátume je jazero úplne iné.  Jeden rok môže byť v na tom istom mieste hĺbka vody jeden meter a nasledujúci štyri metre. Nič overené z minulosti tam nemusí platiť a vždy začínaš odznovu. Napríklad oblasť kde sa v minulosti nachytali najväčšie kapry z jazera už druhý rok mlčí. Väčšina kaprárov túži loviť práve tam, ale kapry ako keby sa tým miestam začali vyhýbať. Ja som už minulý rok tieto miesta opustil a na úplne novom mieste kde nikto neloví som minulú jeseň ulovil extrémne množstvo veľkých kaprov. Tohto roku som lovil opäť mimo frekventovanej oblasti a opäť sa mi podarilo uloviť pekných kaprov. Nebolo to,to čo minulý rok, ale na stav aký panuje posledné dva roky na jazere som bol nad mieru spokojný. Minuloročná jeseň bola skúpa pre drvivú väčšinu rybárov čakajúcich na miestnych obrov. Veľké množstvo obrovských kaprov sa pošťastilo uloviť  len mne a Johnnymu. Odlíšili sme sa od ostatných a prinieslo nám to behom dvoch týždňov desiatky obrov. Dnes, keď na to spomínam tak to nazvem Johnnyho slovami ,,BIG ADRENALIN,,... Tohto roku opäť množstvo európskych kaprárov smerovalo na jazero s túžbou uloviť svoj sen. Teraz po ukončení lovu na jazere môžem opäť z dostupných informácií povedať, že Der stagnuje. Od kamarátov, miestnych lovcov viem, o dvoch ulovených  kaproch +30kg. Pritom v jazere ich pláve o mnoho viac.  September bol úplne slabý na úlovky, čo som pocítil aj ja na vlastnej koži. Dva týždne som lovil na miestach, kde v minulých rokoch bolo ulovených množstvo veľkých kaprov. Dnes už ani to nie je záruka úspechu pri nevyspytateľných podmienkach na jazere. S prvým kaprom som sa stretol až deň pred odchodom domov. Bol to malý šupináč, odhadoval som ho okolo desiatich kilogramov, ale potešil . Už len preto, že som ho dlhý čas zdolával z jungle koreňov. Dva krát som stratil utrhnutú šnúru a dva krát som ju našiel. Až na konci bol tento kaprík a vyslobodil som ho. V októbri prišlo aj to správne povestné počasie, vietor a dážď, ale výrazné úlovky kaprov neprinieslo, až na zopár výnimiek. Stále to nebolo ono. Vychýrene miesta celú jeseň mlčali, čo bolo až neskutočné. Mne sa podarilo koncom októbra dostať opäť na jazero. Lovil som v miestach, kde nikdy predtým a bola to pre mňa aj taká výzva. Nič som o tom mieste nevedel, okrem toho, že v minulosti tam boli ulovené väčšie kapry, ale to asi všade a teraz nikde J Už po prvom sledovaní dna sa mi oblasť môjho dosahu pozdávala a terén dna poskytoval výrazne miesta na nastraženie mojich nástrah. Široko, ďaleko nikto nelovil a tak som nebol obmedzovaný výberom lovných miest. Tie som veľmi rýchlo určil, samozrejme pre mňa to bolo prvotné rozhodnutie a podľa úspešnosti, alebo nezdaru by som v nasledujúcich dňoch reagoval zmenou miest, poprípade druhu nástrah. Začal som loviť, pre mňa samozrejme na boilies BIOSQUID a BIOKRILL. Voda bola pomerne ešte prehriata a takmer letné počasie s vysokými teplotami tomu napomáhalo. Preto som nezmenšoval priemer boiliesu a zotrval som na letných 24mm. Boilies som kombinoval s pop up BROSKYŇA, ANANÁS a BIELE KORENIE. Kto pozná naše popupky vie, že tieto druhy sú aj farebne odlišné a práve preto som si ich vybral. Kapry mohli reagovať na rôzne príchute, ale aj farby čo považujem za dôležité. Už niekoľko dní pred príchodom som si písal s mojimi francúzskymi priateľmi, ktorý lovili na jazere a veľké nádeje na úlovok mi nedávali. Boli aj dva týždne bez akého koľvek úlovku. Jedine čarodejník Johnny mal úlovky a aj dvoch kaprov +20kg. Ani dlhodobá prognóza počasia nesľubovala nič zaujímavé. Tak som dúfal, že v nepriaznivom počasí príde aspoň jeden, jediný kapor čo bude stáť za to. Veď mnoho krát sa to potvrdilo. Tak som začal loviť a premýšľať čo bude nasledovať. Prvú noc krátko po jednej hodine a záber. Áno, žiadna labuť, ale záber. Tak ako vždy, tu sa kapry nesnažím priťahovať k brehu, ale vyrážam za rybou ďaleko od brehu. Tam ju aj zdolávam, je to kapor 12-13kg. Hneď ho vypínam pri člne, pokladám montáž. Nesmelo sa teším, a dúfam, že to nebol ojedinelý kapor v oblasti a zábery budú nasledovať, v akej frekvencii to som si netrúfol tipovať. Nasledujúcu večer pri západe slnka mi rázne poklesol swinger. Záber? Pri ,,padáku,, sa vždy snažím došponovať šnúru a až potom sa vydávam za rybou. Tento krát sa mi dlho nedarilo dosiahnúť kontakt s rybou a zo skúseností som už vedel, že to bude rak, ktorých tu je v príbrežných trávach mnoho. Tak aj bolo, niekoľko desiatok metrov od brehu som vylovil pomocou kotvičky druhú časť šnúry, obidve časti som zviazal a vrátil som sa späť. Toto sa tu a mnohých vodách stáva často. Okolo pol noci to už bol reálny záber. Začiatok trasy za rybou som mal kontakt len s burinami a až po prelome do hlbšej vody som pocítil, že ryba je stále na háčiku. Boli to nevýrazné kopance, ktoré nikdy nevyhodnocujem, správa sa tak aj malá, niekedy aj veľká ryba.  Pri navíjaní, vždy čakám kedy sa objaví ,,šokáč,, a to už viem, že ide do tuhého. Tak bolo aj teraz a s každým otočením navijaka a skracovaním vzdialenosti medzi rybou a mnou som dokázal odhadovať mohutnosť a reálnu silu ryby. Šípil som, že nebude najmenšia, ale až po podobratí a zasvietení čelovky som zbadal statného šupináča. Zostalo mu ešte mnoho síl a niekoľko krát sa pokúsil v podberáku o silné výpady. Nakoniec sa upokojil a tak ako každému aj jemu som pošepkal ,,neboj sa macinko pôjdeš naspäť,,    Ku koncu sezóny som uvažoval, že tento rok je pre mňa akýsi čudný, vôbec sa mi nedarilo uloviť väčšie kapry. Tento to všetko vymazal ,vážil viac ako 26 kilogramov.
Bol koniec októbra, ale počasie júlové. Počas slnečných a bezveterných dní to ani nepíplo. Netypické počasie vnímali aj vtáky. Uvedomil som si, že mi niečo chýba. Chýbal mi z minulosti neustály škrekot žeriavov, ktoré sa tu každú jeseň sústreďujú pred odletom na zimoviská. Ďalšiu nezvyčajnosť som si všimol pri zavážaní. Skupina labutí unikala predo mnou a medzi nimi pelikán, ktorého som tu ešte nikdy nezhliadol. Tieto teplé dni budú už naozaj posledné a následné ochladenie bude trvalé. Dva dni pred ochladením sa začali objavovať žeriavy a behom niekoľkých hodín ich boli plné zátoky a s nimi typický škrekot. Ďalšiu noc som záber nedosiahol, myslel som si, že to bolo všetko v tom nanič období. S niektorými známymi , ktorý lovili na jazere sme sa každý deň informovali komu sa čo podarilo, ale zatiaľ som to bol len ja. Nedočkavo som očakával nadchádzajúcu noc. Bude úspešná? Bola. Zdolal som dvoch kaprov, jedného menšieho a jedného 15 kilového.
Do konca výpravy som už každú noc ulovil najmenej dvoch kaprov. Až posledný deň pred odchodom mi zabral kapor aj počas dňa. Blížila sa zmena počasia a na kapry začala asi pôsobiť. Pred zotmením, keď som sledoval posledný tohtoročný Dersky západ slnka, tak sa ozval hlásič. Dlhý neprestávajúci záber trval až kým som cez hlboké bahno nepribehol k prútom. Ryba stále išla svoje a dúfal som, že nenájde ako úkryt jeden z mnohých koreňov. Aj počas cesty za ňou som niekoľko krát pocítil ťah. To bolo dobré znamenie, že stále ťahá mimo prekážok. Zdolával som ju ďaleko za bójkov a vpravo. Zdolávanie som si užil ešte počas šera a veľké ústa a mohutné pery kapra naznačovali ďalší veľký úlovok. Aj sa ním stal, 21,40kg bola hmotnosť extra bojovného kapra. 
Do rána mi ostávalo ešte dosť času a veril som, že si ešte zazdolávam. Nemýlil som sa. Ráno pred svitaním som podobral posledného z ďalších troch kaprov. Tento 16 kilový bol z nich najťažší.  Kapry cítili zmenu počasia, ktorá prišla práve posledné ráno a po slnečnom týždni som ráno ukončil moju výpravu v daždi. Po situácii aká vládla na jazere som nesmierne vďačný za tieto krásne úlovky a ďalšie nezabudnuteľné zážitky ktoré ma posúvajú vpred.
Peter ŠIMONIČ
Tvorba web stránok: BASHAstudio.sk
Copyright 2014 all rights reserved